Od kedy žijem v Nemecku som viac uzavretá pred reálnym životom. Najprv mi bránil jazyk aby som sa socializovala, potom prišli životné okolnosti, narodili sa mi deti. S tým aj výhovorky, pravé preto som zmenila taktiku a rozhodla som sa pre sebarozvoj na rodičovskej využiť naplno.
Pravda je taká, že som očakávala, že to príde samo. Neprišlo!
Prišla som na pieskovisko s dcérkou a boli sme tam samé! Ani nohy. Moja motivácia klesala.
Mužovi som závidela, že si dovolil chodiť von za kamarátmi a ja som doma zavretá, sama s dieťaťom. Bolo to pohodlné riešenie. On si chcel oddýchnuť posedieť pri pive a ja som si nevedela predstaviť, že by som bábätko ťahala do kŕčmi. Môj hnev na to, že som osamelá vytváralo dusnú atmosféru.
Mala som očakávania, ktoré neboli naplnené.
Sociálne siete mali nado mnou moc. Brzda sebarozvoju
A tak som utekala do virtuálneho sveta najprv ako spotrebiteľ. Instagram a YouTube. Všetky novinky, vychytávky pre bábätká som mala prejdené a už som len googlila, kde sú za najlepšiu cenu. Moje preferencie sa menili podľa toho koho som sledovala. Na to si dávaj pozor. Ovplyvňujú ťa nie len ľudia, s ktorými sa stretávaš, ale aj ľudia, ktorých sleduješ!
V tom čase som trávila na sociálnych sieťach hodiny. Posledný rok boli dni, keď som aj zabudla, že nejaký Instagram mám. Už netrávim čas nezmyselným skrolovaním a sledovaním ako iný si plnia sny.
Niekedy aj priveľa inšpirácie je kontraproduktívne.
Keď ma zaujala nejaká téma, alebo influencer, mala som chuť vytvoriť niečo podobné. Lenže, môj perfekcionizmus mi bránil. Mala som pocit, že to čo robím, nie je dosť dobré, tak som prestala. A takých vĺn prišlo niekoľko. Ako to sakra robia, že majú také cool videa, fotky, nápady a všetko? Som bola netrpezlivá a nekonzistentná. Viac som snívala, ako hľadala riešenia. A ešte prišli sabotéri: čo chceš zdieľať? Veď nemáš, čo. Pri ničom nevydržíš. Nič nevieš, nie si dosť dobrá.
Sebarozvoj na plné obrátky. Niekedy je menej viac.
Keď som sa pustila do akcie, začali na mňa vyskakovať jedinečné neopakovateľné ponuky, konferencie, workshopy, minikurzy. A ja som si toho naložila viac ako bolo zdravé. Keď som to rátala jeden mesiac mi išli súčasne 15 rôznych kurzov. Moja pozornosť bola rozbitá na milión kúskov, ale 80% kurzov som dokončila v termíne. Týmto tempo som fungovala celý jeden rok. Mega sebarozvoj. Bolo toho veľa a ja som stratila samú seba.
Kto som? Čo môžem ponúknuť tomuto svetu?
Postupne som uberala z aktivít a dookola riešila priority, a či je správne časovanie. Čo chcem práve teraz? Čo potrebujem práve teraz?
Nemčina, angličtina, tvorba obsahu na sociálne siete, web, grafika, marketing, výživa, cvičenie, chudnutie, emočné jedenie, rodina, bežný život, minimalizmus, písanie…deň má len 24h a ja som chcela všetko stíhať, ideálne v top kvalite a stým súvisela aj frustrácia. Nič nie je také ako by som chcela. Veľa vecí rozrobených a výsledky neboli také, aké som očakávala.
Krok po kroku
Ďalšia brzda je lipnutie na predstave, túžbe, veciach… Nedokázala som sa držať len jednej priority. Okolie mi to pripomínalo, robíš toho priveľa. Venuj sa len nemčiny, tú potrebuješ keď žiješ v Nemecku. Ale ja chcem aj to a hento.
V lete som sa prihlásila do Letnej webovej prípravky a následne web pre počítačové blondíny od Petry Vymětalovej, vďaka, ktorej mám teraz tento web a ja som splnila sen z pred dvoch rokov. Moje sny sa začali plniť.
Poučená poslednými dvoma rokmi som si tento rok rozplánovala, spísala kroky, ktoré na seba nadväzujú a prestala som lipnúť na dokonalosti a perfekcionizmus. Stále je, čo zlepšovať.
Názory iných Ti môžu byť nápomocné, kým si udržíš odstup.
Na začiatku tejto cesty som sa ostatných pýtala, čo si o mne myslia, aké mám podľa nich dary a talenty. Lenže priveľmi som to brala osobne a bála som sa kritiky zakaždým, keď som niečo zverejnila. Čo keď to nie je dosť dobré? Toľkokrát som sa zasekla, až som nevedela, čo tvoriť.
Čím viac som sa pýtala, čo naozaj chcem, tým viac mi bolo jasné, že chcem blogovať. Kritika a názory beriem na vedomie, ale už mi neubližujú.
Odstupom času som zistila, že ľudia si vás zafixujú v nejakom bode tvojho života. To, že si sa medzi tým zmenila, posunula ďalej, nemusia zaregistrovať. A keď sa ich potom pýtaš: kto som? Hovoria o tvojom starom Ja a ich názor už nemusí byť relevantný. Ja som to dlho nebrala na vedomie a snažila som sa vtesnať do príliš malej škatuľky.
Nič nie je definitívne!
Chvalabohu 🙏 všetko má svoje riešenie. Ak urobím preklep, gramatickú chybu, stále to viem opraviť. keď sa pomýlim, viem sa ospravedlniť a nájsť náhradné riešenie. Ak sa rozhodnem zmeniť kariéru, stále môžem. Nemusím byť navždy tým kto som v tomto momente, stále môžem na sebe pracovať, nič mi neujde!
Ak sa ti tento článok páčil, za zdieľaj medzi svojimi kamarátkami.
So srdcom na dlani tvoja Zuzka🌸
